DOBA ZLATA SA VRACIA

Poistka proti neistote a inflácii

Tisícročia bolo zlato považované za najlepší nástroj pre platobný styk, ale aj za výborného uchovávateľa hodnôt. Teda za peniaze. Náročnosť ťažby a obmedzenosť výskytu v prírode, spolu s jeho výbornými vlastnosťami, stálosť, lesk a znášanlivosť s ľudským organizmom, ktoré sa hodili pre zubárov, lekárov, klenotníkov a neskôr aj v elektronickom priemysle, zvyšovali a udržiavali jeho cenu.

Aj po zavedení papierových peňazí, neskôr aj elektronických, väčšina centrálnych bánk vo svete garantovala výmenu bankoviek za zlato vo vopred dohodnutom kurze. To platilo až do roku 1971, keď americký prezident Richard Nixon zrušil takzvaný zlatý štandard, teda zameniteľnosť bankoviek za zlato. Dôvodom bolo najmä obmedzenie, ktoré toto naviazanie predstavovalo pre monetárnu politiku. Po zrušení tohto naviazania mohol FED emitovať do obehu oveľa viac peňazí, ako mal predtým krytých zlatom. Tým dostal priestor pre aktívnejšiu politiku. Ale tým sa po mnohých rokoch nižšej inflácie vytvoril priestor na zvýšenie cenovej hladiny v dôsledku väčšieho množstva dolárov v obehu. Zvýšená inflácia pomohla vláde USA znížiť hodnotu dlhu, dôsledkom bol však nárast cien komodít. Cena zlata vzrástla z 35 dolárov na 800 dolárov za trojskú uncu v roku 1980.

Hospodársky rast v Indii v posledných rokoch, obľúbenosť zlata v Indii pre klenotnícke účely a evidentný rast cenovej hladiny vo svete napriek oficiálnym štatistikám zo strany vlád podnietil nárast ceny zlata až na 1250 dolárov za uncu v septembri 2010.

V súčasnosti sú ryžovateľné ložiská zlata už väčšinou vyčerpané. Dnes sa preto ťažia primárne ložiská, kde je zlato veľmi jemne rozptýlené v hornine a kov je z horniny získavaný hydrometalurgicky, čo je pomerne veľmi náročný proces, ktorý ďalej zvyšuje cenu žltého kovu. (Najväčší producenti zlata podľa The Atlantic, 2008: 1,Juhoafrická republika 11,0% svetovej produkcie, 2.USA 10,5%, 3.Austrália 10,1%, 4. Čína 9,7%, 5. Peru 8,2%, 6. Rusko 6,2%, 7. Kanada 4,2%)

Pre svoje vzácne vlastnosti je tak zlato stredom záujmu investorov z celého sveta. Dnes si obľubu získava aj kvôli neistote okolo fiškálnych problémov štátov vo svete. Býva totiž považované za tzv. “safe haven“ – akési bezpečné útočisko. V drahých kovoch investori hľadajú väčšiu stabilitu a istotu, ktorá im chýba pri akciách alebo menách. Za posledný rok zlato posilnilo o 28% a za posledných päť rokov o približne 76% a objavujú sa aj sofistikované analýzy z dielní wallstreetských investičných bánk, ktoré hovoria o ďalšom náraste o 70%, respektíve na cenu 2000 amerických dolárov za jednu trojskú uncu.

Na jeseň minulého roku sa Jim Rogers vyjadril k zlatu spôsobom, ktorý nenechal bez zamyslenia určite žiadneho investora. Podľa neho totiž býčí trh s komoditami ešte rozhodne nie je na konci a ešte pár rokov potrvá. Zlato by podľa Rogersa malo v nasledujúcich desiatich rokoch dosiahnuť hodnoty až 2000 dolárov za trojskú uncu. Pokiaľ by sa totiž jeho historická cena očistila o infláciu, cena zlata by mala hravo presiahnuť 2300 dolárov. „Bude záležať od vývoja mnohých faktorov vrátane globálnej politiky,“ myslí Rogers.

Zlatu sa aktívne venuje aj nestor finančných trhov George Soros. Podľa údajov agentúry Bloomberg zvýšil Soros prostredníctvom svojho fondu Soros Fund Management vo štvrtom kvartáli minulého roku investície do zlata o závratných 152 percent. Peniaze nezveril nikomu inému než fondu SPDR Gold Trust, ktorý je najväčším zlatým ETF fondom (typ fondov, ktoré investujú do akciových indexov alebo komodít) na svete. Okrem Sorosa sa do nákupu zlata vrhajú aj ďalší slávni investori. Hedgeový fond Johna Paulsena má v súčasnosti nakúpených okolo 96 ton zlata, čo prevyšuje zlaté zásoby Austrálie. Dopyt investorov po zlatých prútoch a minciach sa tak v minulom roku zdvojnásobil na 1820 metrických ton.

Globálna finančná kríza, ale aj aktuálne problémy stredomorských štátov v južnej Európe, najmä Grécka, Portugalska a Španielska, ukazujú na problémy menových systémov pri ekonomikách s rozdielnym stupňom rozvoja. Zlato by tak nemalo chýbať v portfóliu žiadneho investora. Konkrétne kroky v tejto stratégii už napr. uskutočnila India, resp. Reserve Bank of India (RBI), ktorá v roku 2009 nakúpila 200 metrických ton zlata za 6,7 miliardy amerických dolárov. Veľký dopyt po zlate sledujeme tiež z Číny. Tá od roku 2003 zvýšila svoje zlaté rezervy o 76%.

-vg-