LONDON GOLD 17.09.2015 PM 1117.50 USD -0.65 USD   * * *   LONDON SILVER 19.02.2018 --- USD +0.00 USD

Odporučit známemu

captchaaa

Napísali o zlate

02.12.2011
aktuality.sk

Hyperinflácia a návrat zlata?

 

 

V Bratislave sa včera uskutočnila prednáška dvoch uznávaných finančníkov, Jamesa Turka a Detleva Schlichtera. Zazneli napínavé postrehy o budúcnosti peňazí, zlate a možnej hrozbe hyperinflácie.

Komentár Lukáša Krivošíka

Ilustračné foto
 
Detlev Schlichter: Systém papierových peňazí padne
Hosťami akcie, organizovanej Nadáciou F. A. Hayeka, tento krát neboli akademickí ekonómovia, ale finančníci, ktorých k rakúskemu pohľadu na hospodársky cyklus priviedla ich praktická skúsenosť v biznise. Hoci názory, ktoré prezentujú, sú kontroverzné, verejnosť má právo poznať aj tento pohľad na ekonomiku, ktorý sa líši od toho, čo rozpráva hlavný prúd.  
 
Podľa prvého z nich, Detleva Schlichtera, žijeme posledných štyridsať rokov v celosvetovom monetárnom systéme nekrytých papierových peňazí, aký v dejinách nemá obdoby. V priebehu histórie všetky ojedinelé a lokálne experimenty s čisto papierovými peniazmi zlyhali. Buď ich kvôli negatívnym dopadom na ekonomiku dobrovoľne opustili samotné vlády - navrátiac sa k zlatu a striebru - alebo došlo k úplnému rozvratu meny a k hyperinflácií.
Podľa Schlichtera nežijeme v trhovom kapitalizme, ale v systéme, kedy do ekonomického života masívne zasahuje štát. Správnejší názov by mal byť „intervencionizmus“ alebo „sociálna demokracia“. Dobre to vidieť aj na peniazoch, ktoré všetci používame. Peniazmi kapitalizmu vždy boli komodity, predovšetkým zlato a striebro. Ich najväčšou výhodou oproti papieru je neelastická ponuka a fakt, že na ich množstvo politici nemajú dosah. Koncom 19. storočia, ktoré bolo klasickou érou zlatého štandardu, svet zaznamenával bezprecedentný hospodársky rast. V 20. storočí boli meny postupne zbavené zlatej kotvy.
Problém je, že tento náš dnešný menový systém je inherentne nestabilný. A tak ako sa zrútili centrálne plánované ekonomiky vo východnej Európe, zrúti sa podľa Schlichtera aj systém nekonečne dostupných papierových peňazí. Keď sa objavujú cyklické krízy, vlády a centrálne banky ich vždy zasypú novými peniazmi, miesto toho, aby nechali krízu prebehnúť, umožnili jej očistiť trh od následkov zlých investičných rozhodnutí a uvoľniť výrobné faktory pre zdravé časti ekonomiky. Problém je, že v hospodárstve sa takto hromadia systémové nerovnováhy, ktoré napokon hrozia rozvrátiť celý finančný systém.
Ekonómovia hlavného prúdu tieto súvislosti často nedoceňujú, pretože sa od mikroekonómie príliš vzdialili k makroekonomickým analýzam dlhých radov dát. Tie sa odvíjajú od nedokonalých ukazovateľov ako HDP, cez ktoré taký fenomén akým je nesprávna alokácia vzácnych zdrojov, jednoducho nezachytíte. Podľa Schlichtera sa dnes politici chytili do pasce. Rozťatie začarovaného kruhu a návrat k zdravým ekonomickým princípom by si spočiatku vyžiadalo ťažkú recesiu, ktorú si nikto nechce vziať na tričko. A tak sa dnes kráča cestou kupovania času, improvizovaného plátania dier, dúfania v zázrak, spolu s rastúcou mierou štátnych zásahov do finančných trhov. Napokon sa systém môže zrútiť živelne – ak sa politikom vymkne spod kontroly pomyslená „tlačiareň na peniaze“ - v dôsledku hyperinflačného kolapsu.
James Turk: ECB nie je Bundesbanka a euro nie je nemecká marka
James Turk sa finančníctvom zaoberá od 60. rokov. Poslucháčom jeho prednášky odporučil, aby rozlišovali medzi „peniazmi“ a „menou“. Peniaze sú proste myšlienkový nástroj kalkulácie v ekonomike. Keďže ako také existujú len v ľudskej mysli, v čase sa nemenia. Naproti tomu, mena je prostriedok výmeny, ktorý sa vyvíja v čase. - Či už ide o mušle, mince, bankovky alebo elektronické peniaze. Podľa Turka, aj keď žijeme v ére papierových nekrytých mien, ktoré sú len neurčitými prísľubmi, zlato si vo svojej podstate zachovalo atribúty, ktoré z neho robia dokonalé „peniaze“. Je to sterilné aktívum, nemá výnos, ani súvahu. Nehodí sa dokonca ani na investovanie. Nakupovať ho má zmysel výlučne ako uchovávateľ hodnoty. Každopádne, bolo tu tisícročia a náš súčasný systém je len experimentom posledných štyroch desaťročí.
Podľa Turka, keď sa pozrieme na grafy, vidíme napríklad, že cena ropy v eurách a dolároch stúpa, ale ak ju vyjadríme v zlate, zostáva desaťročia približne rovnaká. Americký finančník varuje pred hyperinflačným koncom papierových mien. Hyperinflácia má vždy rovnakú príčinu: vláda chce peniaze, no trh jej nechce alebo nemôže požičať. Tak sa politici obrátia na centrálnu banku, aby nakúpila ich dlh. ECB to dnes už v podstate robí – nakupuje dlhopisy krajín, ktoré si nevedia požičať na finančnom trhu. Bublina, ktorá sa pripisuje zlatu, je podľa Turka v skutočnosti bublinou papierových peňazí, ktorých je v systéme príliš. Ide len o to, z ktorej strany sa na vec pozeráte a čo si vezmete za meradlo čoho. Podľa neho je dokonca zlato stále podhodnotené.
Euru i doláru predpovedá americký finančník kolaps. Zlato sa napokon opäť presadí. Podobne ako Schlichter, ani Turk si nemyslí, že zažívame koniec trhového hospodárstva: „Zažívame koniec socializmu, pretože ten vždy skončí, keď vám dôjdu peniaze iných ľudí. A to sa teraz deje.“ Napriek tomu ani jeden z rečníkov nie je za návrat k menovému systému z 19. storočia. Sú zato, aby si samotní trhoví aktéri mohli vybrať, aký prostriedok výmeny budú používať. A aby sa peniaze dostali spod vplyvu krátkozrakých politikov a sociálnych inžinierov. Proste vpustiť slobodný trh aj do oblasti peňazí!

 

 



Lukáš Krivošík

<< predchádzajúce Späť ďalšie >>